Sprievodca inscenáciou

Sprievodca inscenáciou Herodes a Herodias v réžii Martina Kákoša z roku 1983

 

S nápadom inscenovať tragédiu Herodes a Herodias v Divadle Andreja Bagara v Nitre prišiel mladý režisér Martin Kákoš. Podujal sa text nielen zinscenovať, ale aj patrične ho upraviť. K odbornej spolupráci na textových a jazykových úpravách si prizval odborníka, literárneho vedca a historika Stanislava Šmatláka, znalca Hviezdoslavovho diela. Spoločne text výrazne preškrtali a urobili jazykovú úpravu. Z piatich dejstiev napokon ostali dve časti. Režisérovi Kákošovi a literátovi Šmatlákovi sa zjavne podarilo to, čo si zaumienili – prezentovať drámu ako text výsostne hviezdoslavovský s nádychom čohosi shakepearovského.1 Ústrednou líniou inscenácie sa stal mechanizmus moci a jeho deštruktívny dopad na ľudí i spoločnosť. Zároveň inscenátori predstavili Hviezdoslavov text ako drámu o zločine a treste, ktorá svojimi morálnymi hodnotami obohatí dospelých i mládež.

Textové škrty však priniesli aj isté negatíva – ubudlo postáv, z veľkolepej drámy sa stala akási komorná hra. Zoškrtanie výstupov spôsobilo, že hlavné postavy, napríklad Tamar alebo Salome, nedostali dostatok hereckého priestoru, a tak na scéne pôsobili skôr ako figúrky. Ani ostatné postavy, zoškrtané na minimum, nemohli na scéne patrične vyniknúť. Avšak inscenátori urobili zaujímavú zmenu v dejovej a časovej následnosti, čím podporili dramatický spád príbehu. Napríklad, prvá časť začína výstupom kráľovnej Tamar, ktorá svojim družkám hovorí o zlovestnej predtuche. Už úvodné akordy inscenácie napovedajú, že pred očami divákov sa odohrajú silné dramatické scény. Tamarina predtucha kreslí Herodesa ako človeka – krkavca, čo neskôr Herodes svojím konaním aj potvrdí.

Doboví recenzenti sa svorne zhodli, že Kákošova dramaturgicko-režijná úprava bola veľmi ambiciózna, prinášala aktuálne posolstvo, zrozumiteľný jazyk, a pritom rešpektovala a posilňovala Hviezdoslavov text. Upravovatelia ho zbavili historicko-dokumentárnej opisnosti a otvorili cestu novým možnostiam jeho javiskovej realizácie. Aj vďaka novému, netradičnému pohľadu a obchádzaniu zaužívaných konvencií získal režisér Martin Kákoš za inscenáciu Herodes a Herodias Cenu Janka Borodáča, ktorá sa každoročne udeľovala mladým divadelníkom za významný tvorivý prínos. Niektorí divadelní kritici však upozornili aj na isté nedostatky, ktoré videli najmä v hereckých výkonoch a v scénografickom riešení. Režisérovi vyčítali, že popri hĺbavom a dôkladnom skúmaní textu odsunul na okraj iné zložky inscenácie (herectvo) a poukazovali na niektoré inscenačné problémy (napríklad, čo s postavou Jochanana)2.

Scéna Milana Ferenčíka harmonizovala s koncepciou inscenácie a na prvý pohľad zaujala svojou mohutnosťou. Scénograf Ferenčík vytvoril masívny drevený symbolicko-metaforický stroj – tento mechanizmus predstavoval čosi ako mlynské kolesá, medzi ktoré je vsadená šikmina s trónom. Celku dominoval obrovský trón, ktorý sa počas predstavenia dvíhal pomocou kladiek, až sa na vrchole naklonil a zrútil sa na zem. Metaforickosť zobrazenia vzostupu a neodvratného pádu Herodesa je teda jasná už na prvý pohľad. Po bokoch sú zasadené kolesá, ktorými krútia rímski vojaci, čo symbolizuje skrytý dosah Rímskej ríše na všetko, čo sa deje v jej ďalekých provinciách. Nad trónom visel dravý vták, symbol moci, ktorý sa kýval a hrozilo, že spadne. Takto navrhnutá scéna však hercom často prekážala v pohybe – chodili po nej nemotorne a boli ňou vytláčaní iba na úzke proscénium. Obmedzovala vytváranie mizanscén, hoci na druhej strane približovala hereckú akciu.

Inscenátori zvolili také herecké prostriedky, aby pôsobili čo najcivilnejšie. Režisér upustil od pátosu a deklamácie a zjemnil aj kontrasty v charakterizácii dobrých a zlých postáv. Neznamenalo to, že by upustil od diferencovania charakterov, práve naopak, „vyhrotil konflikt medzi uzurpátormi a demokratickými silami, pričom jeden i druhý tábor nielenže diferencoval, ale aj spoločensky, politicky a charakterovo hierarchizoval“3. Zdá sa však, že zabudol na hĺbku ľudských citov, utrpenie a  tragédiu postáv, a tak sa herci a ich postavy zmrštili iba na „rezonérov režisérových myšlienok“4. Úlohu tetrarchu Herodesa zveril Martin Kákoš do rúk Dušana Lenciho. Jeho Herodes bol vnútorne protirečivý – chcel byť kráľom, ktorý bojuje za samostatnosť pre svoj národ, ale „skončil ako nepriateľ ľudu a národa“5. Niekoľkí kritici vyzdvihli Lenciho prístup k postave, v Herodesovi pozorovali jeho herecké dozrievanie. Lenci pracoval s detailom a zviditeľňoval aj ľudskú podstatu stvárňovanej postavy. Jeho Herodes miluje úspech, opája sa slávou a mocou, je samoľúby. Postupne však nie je schopný objektívne posúdiť realitu, stáva sa ľahko manipulovateľným a smeruje k tragickému koncu. Niektoré ohlasy na Lenciho Herodesa však neboli priaznivé. Doboví recenzenti upozorňujú, že Lenci nedostatočne prenikol do postavy a používal osvedčené, no ničím neozvláštnené herecké prostriedky. Aj napriek rozporuplným ohlasom bol Herodes Dušana Lenciho plný citov, ľudskosti a slepej túžby veriť v niečo, čo nemá budúcnosť. V úlohe tetrarchovej manželky Herodias sa predstavila Adela Gáborová, ktorá ju stvárnila ako ctibažnú ženu a krutú manipulátorku. Jej Herodias má len jediný cieľ – neobmedzene vládnuť a tomuto cieľu prispôsobuje všetky prostriedky. Réžia i úprava však celkom potlačili erotické motívy vo vzťahu medzi manželmi, a tak chýbala „odpoveď na to, akou silou ovláda Herodesa“6, čím sa oslabila presvedčivosť ich vzťahu. Divadelný kritik Stanislav Vrbka v Gáborovej herectve nevidel žiadne nepreskúmané pevniny, ktoré by ozvláštnili jej postavu.7 Rovnako Salome v podaní Anny Kubekovej chýbal plnokrvný dramatický náboj. Režisér sa uspokojil s jej individualizáciou bez dôležitých vlastností (vyškrtnuté lyrické pasáže), a tak Salome ostáva iba nástrojom, ktorý je ovládaný niekým iným. Len v tanečnom výstupe bolo zo Salome cítiť, že si uvedomuje, ako ju zneužívajú. Aj napriek Kubekovej svojskému prístupu k postave, zostala jej Salome počas celého deja „iba nevýrazným katalyzátorom zápletky“8. Náročnej úlohy proroka Jochanana sa zhostil František Javorský. Vykreslil ho „ako zanieteného reformátora“ 9, ktorý nechce prestúpiť prah oddeľujúci teóriu od praxe. A hoci Javorský stavil na akcentovanie dobroty a zmyslu pre spravodlivosť, jeho modlitba vyznievala „iba ako text“10. Pozornosť dobových recenzentov sa upriamila aj na Mariána Slováka v úlohe kritika spoločenských pomerov Manahena. Jeho dvormajster mal dramatický náboj a jasné kontúry. Plasticky zachytil zložitý proces premeny postavy nezmieriteľne pristupujúcej k negatívnym skutočnostiam, ktoré sa okolo nej dejú.

Herecké stvárnenie a výklad jednotlivých postáv boli determinované ambicióznou dramaturgicko-režijnou koncepciou – zásadné textové škrty ochudobnili postavy o motivované konanie a tak často zostalo len pri „herecky konvenčnej realizácii“11. Inscenácia mala „pomerne plochú, niekedy až monotónnu podobu“12, chýbala jej hierarchizácia v rámci príbehu a viaceré výstupy sa hrali v jednej tónine, čo sa odrazilo v jej celkovej dynamike. Aj napriek spomínaným výhradám nitrianska inscenácia Herodes a Herodias bola v istom zmysle prelomovou a niečím výnimočnou. Režisér Martin Kákoš otvoril cestu k úvahám o Hviezdoslavovej dráme a jej súčasnom uvádzaní na javisko, pričom viac zdôraznil intelektuálnu než emocionálnu stránku zobrazovanej témy. Od diváka očakával, že sa bude zamýšľať nad aktuálnosťou témy a vnímať básnika prostredníctvom súčasného a zrozumiteľného jazyka.

 

Autorka textu: Zuzana Šnircová

 

__________________

1 Podrobne pozri Herodes a Herodias v Nitre : príkladný prístup k (slovenskej) klasike : príkladný prístup k (slovenskej) klasike / F-a. In: Hlas ľudu. – Roč. 29, č. 128 (2. 6. 1983), s. 2.

3 Podrobne pozri Zasiahli dramatický nerv : Nitrianske Divadlo A. Bagara hosťovalo v Bratislave / -vr-. In: Večerník. – Roč. 29, č. 88 (4. 5. 1984), s. 7.

4 Podrobne pozri Zločin a trest podľa Hviezdoslava : Herodes a Herodias v Divadle A. Bagara / Vladimír Štefko. In: Nové slovo. – Roč. 25, č. 27 (7. 7. 1983). – [príl.] Nedeľa. – Roč. 2, č. 21, s. 7.

5 Podrobne pozri Zločin a trest podľa Hviezdoslava : Herodes a Herodias v Divadle A. Bagara / Vladimír Štefko. In: Nové slovo. – Roč. 25, č. 27 (7. 7. 1983). – [príl.] Nedeľa. – Roč. 2, č. 21, s. 7.

6 Podrobne pozri Zločin a trest podľa Hviezdoslava : Herodes a Herodias v Divadle A. Bagara / Vladimír Štefko. In: Nové slovo. – Roč. 25, č. 27 (7. 7. 1983). – [príl.] Nedeľa. – Roč. 2, č. 21, s. 7.

7 Podrobne pozri Hviezdoslav v Nitre / Stanislav Vrbka. In: Film a divadlo. – Roč. 27, č. 25 -26 (1983), s.46-47. časť 1., časť 2.

8 Podrobne pozri Hviezdoslav bez piety : Herodes a Herodias na scéne nitrianskeho Divadla A. Bagara / Mikuláš Jarábek. In: Pravda. – Roč. 64, č. 129 (3. 6. 1983), s. 5.

9 Podrobne pozri Hviezdoslav v Nitre / Stanislav Vrbka. In: Film a divadlo. – Roč. 27, č. 25 -26 (1983), s. 46-47. časť 1., časť 2.

10 Podrobne pozri Zločin a trest podľa Hviezdoslava : Herodes a Herodias v Divadle A. Bagara / Vladimír Štefko. In: Nové slovo. – Roč. 25, č. 27 (7. 7. 1983). – [príl.] Nedeľa. – Roč. 2, č. 21, s. 7.

11 Podrobne pozri Hviezdoslav v Nitre / Stanislav Vrbka. In: Film a divadlo. – Roč. 27, č. 25 -26 (1983), s. 46-47. časť 1., časť 2.

12 Podrobne pozri Zločin a trest podľa Hviezdoslava : Herodes a Herodias v Divadle A. Bagara / Vladimír Štefko. In: Nové slovo. – Roč. 25, č. 27 (7. 7. 1983). – [príl.] Nedeľa. – Roč. 2, č. 21, s. 7.

 

Hore