Ulita Zity Furkovej

Pre potreby projektu Prítomnosť divadelnej minulosti si herečka Zita Furková zaspomínala až na dvojnásobné stretnutie s komédiou Les na divadelnom javisku.

V inscenácii z roku 1971 v réžii Vladimíra Strniska stvárnila postavu Ulity a v roku 1997 sa v inscenácii Romana Poláka zhostila úlohy hlavnej hrdinky hry, statkárky Gurmyžskej.

Spomienky herečky Zity Furkovej na skúšobný proces v generačnom divadle na Korze sú dodnes veľmi živé. Herečka sa zamýšľa nad všeobecným poslaním textu ruského dramatika, uvedenie ktorého bolo pre tvorcov v Divadle na korze symbolické vo viacerých rovinách. Inscenácia Les sa stala symbolom ukončenia existencie legendárneho divadla – po dvoch premiérach odohrali iba dve reprízy a divadlo oficiálne zatvorili. A hoci všetci v divadle cítili, že ich existencia je zavŕšená, paradoxne ich táto skutočnosť počas skúšobného procesu zomkla, posilnila a dodala vnútornú silu a eufóriu v tvorbe. V stiesnených pivničných priestoroch založil režisér Vladimír Strnisko hereckú školu „autentickosti“, ktorá bola veľkým odkazom do budúcnosti a znamenala prelom v herečkinom herectve. Rozsahom neveľká postava Ulity sa v Strniskovej interpretácii stala rovnocennou ostatným postavám a herečka si tak uvedomila, že aj na malom priestore je možné vytvárať silné charaktery. Tému medziľudských vzťahov, pokrytectva, intríg a kupovania ľudských citov pretavili inscenátori do formy grotesknej komédie, v ktorej sa na povrch dostávala práve vnútorná grotesknosť a satira zvýraznená minimalistickým priestorom a silným fyzickým kontaktom hercov. Ich úsilím bolo vypovedať pravdu o ľuďoch prostredníctvom ich existencie, pravdu o vtedajšej dobe. O sile emócií, ktoré inscenáciu sprevádzali, svedčí aj skutočnosť, že herečka si dodnes veľmi detailne spomína na všetky výstupy s hereckými partnermi a svoje pocity pretavila do veršov, o ktoré sa neváhala podeliť.

kamera: Martina Sľúková

Video nájdete na tomto odkaze. https://youtu.be/NBvbkOrohmU