Text komédie Les

Svetoznámy ruský dramatik Alexander Nikolajevič Ostrovskij po prvýkrát prečítal svoju komédiu Les na večierku v prospech Literárneho fondu v sále Petrohradského zväzu umelcov 25. mája 1871 a publikoval ju v časopise Vlastenecké zápisky (Отечественные записки). Táto žánrovo nejednoznačná päťdejstvová hra s ostro napísanými charaktermi zaujíma v Ostrovského tvorbe výnimočné miesto. Realistická zápletka, v ktorej starnúca statkárka Gurmyžská rozpredáva pozemky a do svojich sietí chytá mladšieho muža, je doplnená druhou líniou personifikovanou potulnými hercami, hrdinami z obľúbeného autorovho prostredia, divadla. Tragéd Nešťastlivec a komik Šťastlivec sa na svojej ceste za snom o divadelnej sláve zastavia na statku, v ktorom spoločnosť založená na pokrytectve, pragmatizme a skazenej morálke už dávno odvrhla svet ilúzií, a tak ušľachtilé ideály chudobných hercov končia ako donkichotské snaženie. Les je ohniskom, v ktorom všetko tlie, plameňom, v ktorom sa odrážajú charaktery – pre Gurmyžskú je prostriedkom pre zachovanie dôležitosti a ilúzie mladosti, pre Vosmibratova je nástrojom na kumulovanie kapitálu a mladým zaľúbencom ponúka nádej na spoločný život. A v tomto lesnom ohni zdanlivého blahobytu a navonok úprimných vzťahov sa ocitá aj čestný potulný herec Nešťastlivec odkrývajúci pokrivenú morálku a bezcitnosť spoločnosti.