Na margo prekladu

 

Poznámky k slovenským prekladom Ostrovského komédie Les.

Alexander Nikolajevič Ostrovskij napísal hru Les v roku 1871. Jej prvý preklad do slovenčiny vznikol na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Dovedna existuje sedem prekladov tohto dramatického textu z ruštiny do slovenčiny.

Dva preklady Ostrovského hry vytvorili tvorcovia priamo pre potreby inscenácie – dramaturg Martin Porubjak a režisér Vladimír Strnisko preložili hru pre inscenáciu v Divadle na korze (1971) a Ján Laca pripravil preklad¹ pre inscenáciu v Krajovom divadle v Nitre (1971).

Tvorcovia prvej slovenskej inscenácie Les v roku 1931 použili preklad Hany Ruppeldtovej. Knižne vyšli preklady Mila Oravana (tlačou 1954) a Mila Urbana (tlačou 1964), ktoré však inscenátori nikdy nepoužili. Hoci to v žiadnej literárnovednej publikácii nie je explicitne uvedené, všetky indície nasvedčujú, že Milo Oravan je málo používaný pseudonym Mila Urbana. V rokoch 1948 až 1956 Urban nemohol publikovať a známy je jeho mimoriadny vzťah k rodisku, Orave.²

Pri skúmaní slovenských inscenácií Lesa a ich textových východísk sme v zbierkach Divadelného ústavu našli tiež rovnomennú hru, pri ktorej nie je uvedený prekladateľ. Hru vydalo Československé divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava bez vročenia a ďalších údajov. Text sa odlišuje od všetkých ostatných dostupných, nejde teda len o prepis niektorého z existujúcich prekladov. Bližšie identifikovanie tohto vydania ostáva výzvou pre literárnych a divadelných vedcov.

Zatiaľ posledný preklad hry Les vytvoril prekladateľ Ján Ferenčík. Text vyšiel po prvýkrát v roku 1975 a použili ho štyri inscenačné tímy. Ako jediný³ preložil Ferenčík hru pod názvom Hora.

Hoci podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka môžeme lexikálne jednotky „les“ a „hora“ považovať aj za synonymá (rovnoznačné slová), predsa len pri podrobnejšej sémantickej analýze pozorujeme na úrovni lexikálneho významu isté odlišnosti: hora je „vrch (obyč. porastený stromami)“⁴ a les „väčší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov.“⁵ Rozdielne špecifikačné sémy poskytujú čitateľovej predstavivosti rozličný impulz.⁶

Jednotlivé slovenské preklady sa líšia napríklad aj rozdielnym prepisom alebo prekladom mien dramatických postáv. Najvýraznejšie je to pri ústredných postavách dvoch potulných komediantov. V preklade Mila Oravana a preklade neznámeho autora sú to Gennadij Nešťastný a Arkadij Šťastný. Ostatní prekladatelia použili preklad Gennadij Nešťastlivcev a Arkadij Šťastlivcev.

Preklady sa rôznia nielen kvôli dobovej norme spisovného jazyka, ale často môžeme naraziť aj na významové odtiene, ktorými sa odlišujú. Ako príklad sme vybrali úryvok z jedného z dialógov. Zaujímavý je aj preto, že obsahuje frazeologickú jednotku, ktorú jednotliví prekladatelia a prekladateľka preložili rozdielne.⁷

V treťom dejstve Nešťastlivcev opisuje Šťastlivcevovi spôsob života Gurmyžskej a vysvetľuje mu, prečo ho musí tetuške predstaviť ako svojho lokaja.

Replika v origináli: „Ты не подумай, братец, что я гнушаюсь своим званием. А неловко, братец; дом такой: тишина, смирение. А ведь мы с тобой почти черти, немного лучше. Сам знаешь: скоморох попу не товарищ.“⁸

Hana Ruppeldtová: „Bratku, nemysli si, že sa hanbím za svoje povolanie. Ale domácnosť je tu taká tichá, pokojná. A my sme ako čerti; no trochu lepší. Sám dobre vieš: pajác nemôže byť kňazovi kamarátom.“⁹

Neznámy prekladateľ: „A aby si si nemyslel, že sa za svoje povolanie hanbím. Ale vieš, do tohto domu to akosi nepasuje. Ticho je tu ako v kostole, žije a tu v bázni božej, a sám dobre vieš, blázon pri popovi je ako päsť na oko.“¹⁰

Milo Oravan: „A aby si si nemyslel, že sa za svoje povolanie hanbím. Ale vieš, do tohto domu to akosi nepasuje. Tu je ticho, pokoj, a my dvaja o máločo lepší od čerta. Veď sám dobre vieš, že blázon a pop - to nie je dobrý pár.“¹¹

Milo Urban: „A aby si si nemyslel, že a za svoje povolanie hanbím. Lenže vieš, do tohto domu to akosi nepasuje. Všade ticho, pokoj, a my dvaja sme o máločo lepší od čerta. Veď sám dobre vieš, že blázon a pop – to nie je dobrý pár.“¹²

Vladimír Strnisko a Martin Porubjak: „Nemysli si, že sa hanbím za svoje povolanie. Len je to trápne, taký dom je to: ticho, pokora. A my dvaja sme od čerta nie oveľa lepší. Sám dobre vieš, že komediant (kaukliar) nie je popovi priateľ.“¹³

Ján Ferenčík: „Nemysli si, braček, že sa mi bridí vlastné povolanie. Len sa cítim trápne; vidíš, aký je tento dom: pokora, tíšina. A my dvaja sme len o máličko lepší ako čerti. Dobre vieš, že pop a komediant sa spolu neznesú.“¹⁴

Ján Ferenčík v úprave Ľubomíra Vajdičku a Štefana Havlíka: „Nemysli si, že sa mi bridí vlastné povolanie. Len sa cítim trápne; vidíš, aký je tento dom: pokoj a tíš. A my dvaja sme len máličko lepší ako čerti. Dobre vieš, že herec a kňaz ako ruža a mráz.“¹⁵

Ján Ferenčík v úprave Lukáša Brutovského a Miroslava Dacha: „Nemysli si, že sa mi moje povolanie hnusí. Ale cítim sa trápne; vidíš ten dom: ticho, pokora. A my dvaja sme diabli.“¹⁶

Vzhľadom na počet uvedení tejto menej populárnej Ostrovského hry možno označiť počet prekladov do slovenčiny za vysoký. Veríme, že náš DVD projekt bude inšpiráciou i pre ďalších divadelných a literárnych výskumníkov, translatológov či rusistov. Dosiaľ totiž neexistuje analýza prekladov hry Les do slovenského jazyka.

 

Autorka textu: Lenka Dzadíková