Život a tvorba

dramatik, jeden z hlavných predstaviteľov ruskej realistickej drámy; prekladateľ drám svetovej klasiky; teoretik a organizátor v oblasti divadla

• narodil sa 31. marca (12. apríla) 1823 v Moskve (Rusko); jeho otec Nikolaj Fjodorovič bol synom kňaza a hoci ukončil Moskovskú teologickú akadémiu, pracoval ako štátny úradník a advokát pri obchodnom súde; jeho matka Ljubov Ivanovna Savvina zomrela, keď mal osem rokov; otec sa neskôr znovu oženil so švédskou šľachtičnou

• detstvo prežil v Zamoskvorečí, kupeckej štvrti starej Moskvy; prostredie kupeckého a podnikateľského živlu ovplyvnilo život chlapca, ktorý pozoroval zvláštne mravy a obyčaje society špecifickej mestskej časti (z tohto prostredia neskôr čerpal pri tvorbe zápletiek a typov vo svojich komédiách)

• doma získal kvalitné vzdelanie; vďaka bohatej otcovej knižnici sa veľmi skoro zoznámil s ruskou literatúrou a pocítil náklonnosť k literárnej tvorbe; už v detstve ovládal niekoľko jazykov – grécky, francúzsky a nemecký, neskôr sa naučil anglický, taliansky a španielsky jazyk

• ako dvanásťročný (v roku 1835) začal študovať na Prvom moskovskom gymnáziu, ktoré v roku 1840 ukončil

• v roku 1840 sa zapisuje na štúdium práv na Právnickej fakulte Moskovskej univerzity, kde navštevuje prednášky významných pedagógov (Timofej Nikolajevič Granovskij, Michail Petrovič Pogodin); viac ako právnické štúdia ho však zaujíma literatúra a divadlo; po konflikte s jedným z profesorov univerzitu v roku 1843 opúšťa; štúdium nedokončil

• na želanie otca vstupuje do štátnej služby a ako úradník pôsobí pri viacerých súdoch až do roku 1851; najprv pracoval na takzvanom „súde svedomia“, neskôr prešiel na obchodný súd; úradnícka prax mu umožnila spoznať celú galériu ľudských typov a zákulisie majetkových a rodinných pomerov (neskôr sa viaceré príbehy sporov a ich aktéri stali predobrazom jeho dramatických postáv)

• do literatúry vstúpil ako sedemnásťročný, keď začal písať prvé dramatické scény; už v roku 1846 napísal viacero scén zo života kupcov, ktoré sa neskôr stali základom hry Dohodneme sa, veď sme svoji (pôvodne nazvaná Bankrot) publikovanej v roku 1850; hra zanechala u čitateľov silný dojem a autor získal aj uznanie odbornej kritiky; cenzúra však hru zakázala predvádzať na scéne a dramatika dala pod policajný dozor

• ako dvadsaťštyriročný uverejňuje svoje prvé práce Obrazy rodinného šťastia a Zápisky zamoskvoriečskeho obyvateľa, jediný nedramatický text

• vďaka hre Dohodneme sa, veď sme svoji, v ktorej podáva sarkastický, ale pravdivý obraz o moskovských obchodných kruhoch (zobrazuje dramatický boj o bohatstvo, moc a peniaze, skutočné i fiktívne bankroty, obchádzanie zákonov, úskoky a podvody), získava reputáciu zručného dramatika a odchádza zo štátnych služieb

• naplno sa začína venovať dramatickej tvorbe a divadlu – ako autor napísal 48 hier rôznych žánrov, ďalších sedem vytvoril so spolupracovníkmi; mnohé hry uvádzali za ostrého policajného dozoru (prípadne ich pred premiérou úplne stiahli), nemohli byť inscenované v štátnych divadlách a oficiálna tlač ho obchádzala

• v slabo rozvinutých pomeroch vtedajšieho ruského divadelníctva sa vydal na dráhu profesionálneho dramatika – počas celého života pracoval pre ruské divadlo, ale to mu nedokázalo zabezpečiť slušné živobytie

• od roku 1853 sa takmer každú sezónu po dobu tridsiatich rokov objavuje nejaká jeho hra na scéne Malého moskovského divadla alebo v petrohradskom Alexandrínskom divadle

• v roku 1856 sa spolu s inými literátmi vyberá na cestu po krajoch v okolí rieky Volgy s cieľom opísať a skúmať tieto oblasti; tiež mal za úlohu vykonať etnologický prieskum medzi obyvateľstvom

• od roku 1856 sa stáva pravidelným spolupracovníkom a prispievateľom časopisu Savremennik

• v roku 1859 zakladá Spoločnosť pre podporovanie chudobných literátov a umelcov

• v roku 1863 mu udelili Uvarovovu cenu a bol zvolený za člena korešpondenta Petrohradskej akadémie vied

• v roku 1865 zakladá Umelecký krúžok, ktorý dáva moskovskej umeleckej scéne mnoho významných osobností; v dome Ostrovského bývali napríklad: I. A. Gončarov, I. S. Turgenev, F. M. Dostojevskij, M. E. Saltykov-Ščedrin, L. N. Tolstoj, či P. I. Čajkovskij; tento krúžok neskôr udržiaval, financoval a viedol vlastné divadlá

• v roku 1874 organizuje Spolok ruských dramatických spisovateľov a operných skladateľov; jeho predsedom ostáva až do smrti

• v roku 1881 predkladá vláde spis o potrebe vytvorenia ruského národného divadla; vystupuje s myšlienkou, že v Rusku treba povoliť súkromné divadlá

• uznania v oblasti divadla sa mu napokon dostáva v roku 1885, keď ho poverili výberom repertoáru pre moskovské divadlá a menovali riaditeľom divadelnej školy

• plány reorganizácie divadelného života v Rusku už však nemohol naplniť – s podlomeným zdravím, vyčerpaný starosťami na jar roku 1886 ťažko ochorel a 2. júna 1886 vo svojom vidieckom sídle v Ščelikove (Kostromská gubernia) zomrel; pochovaný je vedľa otca, na cintoríne pri Chráme sv. Mikuláša v dedine Nikolo-Berežki v Kostromskej oblasti

• jeho hry znamenali veľkú zmenu v ruskom divadle – pre ruské divadlo vytvoril bohatý repertoár v oblasti komediálneho žánru i historickej drámy – boli to výnimočné texty, plné spoločenskej angažovanosti a kritickosti, ktoré prijímalo obecenstvo aj odborná kritika

• komédiu Les začal písať koncom leta 1870 v Ščelikove; v septembri 1870 posiela list svojmu priateľovi F. A. Burdinovi, hercovi Alexandrínskeho divadla, v ktorom uvádza, že hru píše len príležitostne, ale v októbri ju dokončí; po prvýkrát bol Les publikovaný v časopise Vlastenecké zápisky v roku 1871

• na pozadí príbehu o statkárke Gurmyžskej, ktorá manipuluje ľuďmi vo svojom okolí, spracováva v Lese tému umenia a života umelcov; umenie bolo stálym predmetom jeho záujmu – hercov vykresľuje s veľkým pochopením ako ľudí majúcich síce nedostatky ale so silným zmyslom pre spravodlivosť a so schopnosťou obhajovať slobodu osobnosti človeka; ukazuje, ako spoločnosť môže deformovať a pokaziť umelecký talent; v ľuďoch, akými sú potulní herci, vidí budúcnosť spoločnosti, tých, ktorí sú ochotní bojovať za svoje názory a predstavy, nezľaknú sa prekážok, výsmechu a nepochopenia

Výber z tvorby Alexandra Nikolajeviča Ostrovského

• Dohodneme sa, veď sme svoji 1849
• Ráno mladého človeka 1850
• Úbohá nevesta 1851
• Do cudzích saní nesadaj 1852
• Chudoba cti netratí 1853
• Výnosné miesto 1856
• Chovanica 1859
• Búrka 1859
• Balzaminova ženba 1861
• Kozma Zacharjič Minin-Sochoruk 1861
• Ťažké dni 1863
• Na rušnom mieste 1865
• Dmitrij Samozvanec a Vasilij Šujskij 1866
• Vasilisa Melentieva 1868
• Horúce srdce 1868
• Aj múdry schybí 1868
• Horúce srdce 1869
• Ľahko nadobudnuté peniaze 1870
• Les 1871
• Nemá kocúr večne hody 1871
• Komik 17. storočia 1872
• Snehulienka 1873
• Vlci a ovce 1875
• Beluginova ženba 1877 (spolu s Nikolajom Jakovlevičom Solovjevom)
• Nevesta bez vena 1878
• Divoška 1879 (spolu s Nikolajom Jakovlevičom Solovjevom)
• Srdce nie je kameň 1880
• Talenty a ctitelia 1882
• Vinníci bez viny 1884