Pavol Országh Hviezdoslav

(vlastným menom Pavol Országh, pseudonymy: H.; Hviezdoslav; Jozef Zbranský; O.; P. O.; Syn ľudu)

básnik, prekladateľ, dramatik, jeden z hlavných stvárňovateľov estetickej koncepcie svojej generácie

• narodil sa 2. februára 1849 v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v zemianskej rodine; jeho otec zeman Mikuláš Országh Vyšňanovie (1816 – 1888) bol vyučeným garbiarom a roľníkom, matka Terézia, rodená Medzihradská (1919 – 1887) mala tiež zemiansky pôvod
• základné vzdelanie získal v ľudových školách na Orave; v rokoch 1854 – 1860 navštevoval školy vo Vyšnom Kubíne, v Jasenovej a v Leštinách – tu ho učil Adolf Medzihradský, neskorší dôverník pri prvých krokoch na poli slovenského básnictva, ktorý upozornil na chlapcov výnimočný talent
• ako dvanásťročný odchádza k bezdetnému strýkovi Jánovi Országhovi, vyšnokubínskemu gazdovi, ktorý ho mal adoptovať; počas zimy 1860/61 malý Pavol ťažko ochorel, nehodil sa na gazdovskú prácu a tak ho rodičia vzali domov
• v roku 1862 odchádza do Miškovca k ďalšiemu bezdetnému strýkovi, krajčírovi Pavlovi Országhovi a 15. septembra začína študovať v prvej triede nižšieho gymnázia; tu získal potrebnú znalosť maďarčiny, preštudoval celú strýkovu knižnicu a obľúbil si poéziu; začína písať prvé maďarské básne, ktoré si zapisuje do zošita „Magyar munkálatok Országh Pál-é“; tretiu triedu gymnázia ukončil s vynikajúcim prospechom 28. júna 1865
• po smrti strýka Pavla odchádza v septembri 1865 do evanjelického lýcea v Kežmarku, kde patrí k najlepším študentom; popri maďarských básňach začína písať i nemecké verše (profesor ho označí za „mladého Goetheho“); v lete 1867 nastáva u mladého Pavla zásadný obrat v jazykovej a ideovej orientácii – oravskí národovci ho zoznámia so slovenskou poéziou (najmä s tvorbou Andreja Sládkoviča) a on sa so zápalom pustí do písania slovenských veršov
• 25. septembra 1867 píše list bývalému učiteľovi Adolfovi Medzihradskému, ktorý je svedectvom o národnom prebudení mladého básnika
• v roku 1868 v marcovom čísle časopisu Sokol vychádza jeho dramatická báseň Vzhledanie pod pseudonymom Jozef Zbranský; zásluhou a nákladom oravských národovcov vychádza v novembri 1868 jeho knižná prvotina Básnické prviesenky Jozefa Zbranského venovaná Andrejovi Sládkovičovi; svoj vzťah k poézii vyjadruje slovami: „je mojou tešiteľkyňou, priateľkyňou, ba milenkou takmer“
• v roku 1869 pod pseudonymom Jozef Zbranský uverejňuje časopis Sokol jeho päťdejstvovú tragédiu Pomsta
• 30. júna 1870 zavŕšil v Kežmarku stredoškolské štúdia s vyznamenaním; intenzívne sa venuje pôvodnej tvorbe i prekladom (Petőfi, Shakespeare); na jeseň roku 1870 odchádza na dvojročné štúdium na právnickú akadémiu do Prešova, kde sa zapája do práce v študentskom slovenskom literárnom krúžku
• spolu s Kolomanom Banšellom zredigovali a u Škarnicla v Skalici vydali v roku 1871 almanach Napred (zborník literárnych prác slovenskej mládeže), ktorý vyvolal ostrú kritiku a polemiku staršej generácie (Jozef Miloslav Hurban, Andrej Sytniansky) – tí odsúdili nezdravý subjektivizmus a „materializmus“ v niektorých príspevkoch mladých autorov; v almanachu okrem štrnástich básní uverejnil Pavol Országh pod vlastným menom aj trojdejstvovú drámu Otčim
• v  júli 1872 absolvoval právnickú akadémiu; odchádza za advokátskeho pomocníka k Antonovi Nádašimu do Dolného Kubína; neskôr vykonáva právnickú prax u advokáta Žigmunda Melfelbera v Martine
• ako ochotník vystupuje vo veselohre Kocúrkovský bál, ktorú 14. októbra 1872 uviedol Slovenský spevokol v Martine
• po prvý raz cestuje do Prahy – ako člen početnej slovenskej delegácie sa zúčastnil na oslavách storočnice narodenia Josefa Jungmanna; reportáž o pražskom pobyte mu uverejnia v Národných novinách
• v roku 1874 sa stáva praktikantom pri súde v Dolnom Kubíne; do spoločenského života v mestečku sa zapája aj tým, že hráva ochotnícke divadlo – účinkoval v Kotzebueho fraške Macov sen, ktorú 15. februára 1874 uviedli miestni ochotníci; na verejnom zhromaždení predniesol zápalistú reč na obranu slovenských gymnázií – obvinili ho z poburovania a hrozilo mu prepustenie zo služby
• koncom roka 1874 odchádza za advokátskeho koncipienta k Štefanovi Fajnorovi do Senice; v Budapešti zložil advokátske skúšky (jún 1875) a otvoril si advokátsku kanceláriu v Námestove
• v októbri 1875 žiada o ruku Ilony Novákovej (dcéra evanjelického seniora Samuela Nováka), s ktorou sa v máji 1876 ožení
• 30. apríla 1876 bol vymenovaný za podsudcu pri Okresnom súde v Dolnom Kubíne
• nastoľuje otázky jambického sylabotónického verša, čo funkčne súvisí s formovaním „vysokého“ štýlu jeho poézie – emblémom tejto poetickej orientácie sa stáva pseudonym Hviezdoslav; v roku 1877 publikuje prvú báseň podpísanú pseudonymom Hviezdoslav (básnický nekrológ za Viliamom Paulinym-Tóthom uverejnený v Národných novinách)
• v roku 1878 začína sústavnejšie uverejňovať v časopise Orol (slovenský literárny mesačník); v Národných novinách vychádza pochvalné hodnotenie Hviezdoslavovej tvorby z pera Jozefa Škultétyho; začína si písať so Svetozárom Hurbanom Vajanským a s Jozefom Škultétym
• v roku 1879 sa vzdáva miesta na dolnokubínskom súde a rozhodne sa otvoriť si znovu advokátsku kanceláriu v Námestove (dvadsať rokov tu pôsobí ako advokát)
• od roku 1881 patrí k pravidelným prispievateľom nového literárneho mesačníka Slovenské pohľady – tu vychádzajú jeho lyrické cykly i Hájnikova žena (ako osobitný knižný výtlačok v náklade 300 exemplárov)
• v roku 1887 zomiera básnikovi matka, ktorej venoval rozsiahly cyklus Čierny rok; v roku 1888 zomiera básnikov otec a v januári 1889 aj brat Mikuláš; bratove dve deti Jaroslava a Sidóniu si Hviezdoslav adoptoval (jeho manželstvo zostalo bezdetné); k básnikovej štyridsiatke sa viažu básne De profundis a Žalm žaloby plné žiaľu a trpkosti o osude jeho rodu i národa
• v Martine vychádza v roku 1892 prvý zväzok Zobraných spisov Hviezdoslava v redakcii Jozefa Škultétyho, v náklade 600 kusov
• so švagrom Pavlom Novákom podniká v júli roku 1895 cestu po Nemecku – je to jeho najdlhší pobyt v cudzine; najväčší dojem v ňom zanechalo more (plavba loďou na ostrov Helgoland) i drážďanská obrazáreň
• v roku 1896 vychádza v Martine druhý zväzok Zobraných spisov básnických Hviezdoslava („zobrané“ spisy boli prakticky jedinými knižnými vydaniami Hviezdoslavovej tvorby počas básnikovho života)
• pri oslave Hviezdoslavovej päťdesiatky vydávajú Národné noviny osobitne upravené číslo s množstvom pozdravov adresovaných jubilantovi; koncom septembra 1899 opúšťa básnik Námestovo a sťahuje sa do Dolného Kubína; v novom prostredí sa cíti cudzo a znechutene; dokončuje svoje najrozsiahlejšie dielo Gábor Vlkolinský a na vydanie pripravuje ďalší zväzok Zobraných spisov
• v novom storočí sústavnejšie prekladá, publikuje baladické básne a vychádza tretí zväzok Zobraných spisov (1901); v decembri 1902 dokončil preklad prvého dejstva Shakespearovho Hamleta (celý preklad skončil v nasledujúcom roku)
• vzdáva sa advokátskej praxe a žije iba z osobných úspor; od roku 1902 sa venuje výhradne literárnej činnosti; učí sa po anglicky, aby mohol prekladať Shakespeara; na vydanie pripravuje svoje dielo
• 23. augusta 1908 oznamuje Jozefovi Škultétymu dokončenie drámy Herodes a Herodias – drámu odovzdal Škultétymu na vydanie do Slovenských pohľadov (vyšla v nich ukážka) a na samostatné vydanie martinskému Kníhtlačiarskemu spolku, kde v nasledujúcom roku vyšla ako štvrtý zväzok Zobraných spisov (k básnikovej šesťdesiatke)
• v Slovenských pohľadoch vychádza v roku 1909 jeho preklad Puškinovej drámy Boris Godunov; Hviezdoslavovej tvorbe začína venovať pozornosť mladá kritická generácia (Pavol Bujnák, František Votruba ); český literárny historik Albert Pražák uverejnil v časopise Slovanský přehled jubilejnú stať o Hviezdoslavovi – tu sa začína čulá korešpondencia medzi ním a básnikom, ktorá vyústila do osobného priateľstva
• v roku 1912 bol na znak uznania pôvodnej tvorby i prekladov z maďarčiny zvolený za dopisujúceho člena Kisfaludiho spoločnosti (maďarská literárna inštitúcia); nasledujúceho roku je zvolený za dopisujúceho člena Českej akadémie vied a umení v Prahe
• martinský Slovenský spevokol uviedol 2. februára 1914 dramatickú scénku z Hviezdoslavovej básne Agar v úprave Blažeja Bullu
• po vypuknutí prvej svetovej vojny píše protivojnový cyklus Krvavé sonety, ktorý mohol byť publikovaný až po skončení vojny
• spolu so slovenskou delegáciou sa 16. mája 1918 zúčastnil osláv 50. výročia založenia Národného divadla v Prahe a v Panteóne Národného múzea predniesol slávnostný pozdrav; víta vznik Československa a stáva sa členom Revolučného národného zhromaždenia
• 30. júla 1919 bola datovaná zmluva medzi básnikom a Československou republikou o autorských právach; Hviezdoslavova sedemdesiatka je príležitosťou na verejné oslavy v celom štáte – do Dolného Kubína prichádza básnika pozdraviť delegácia na čele s ministrom Vavrom Šrobárom; 8. júla 1919 udelili Hviezdoslavovi čestný doktorát filozofie na Karlovej univerzite; v novembri odchádza do Prahy na zasadnutie parlamentu a intenzívne sa zaujíma aj o divadelné dianie (navštevuje Národné divadlo a Divadlo na Vinohradoch); v Prahe vychádzajú knižne Krvavé sonety
• od začiatku roka 1921 básnik viditeľne chradne a chorľavie; nepomáhajú ani pražské sanatórium či luhačovická kúpeľná liečba; 8. novembra 1921 zomiera vo svojom dolnokubínskom byte; pochovali ho 13. novembra na cintoríne v Dolnom Kubíne

Výber z tvorby Pavla Országha Hviezdoslava

Lyrické cykly

• Letorosty I. (1885)
• Sonety (1886)
• Letorosty II (1886 – 1887)
• Letorosty III. (1893 – 1896)
• Žalmy a hymny (1896)
• Prechádzky jarom (1898)
• Prechádzky letom (1898)
• Stesky (1903 – 1906)
• Dozvuky (1909 – 1911)
• Krvavé sonety (1914)
• V jesennú polnoc (1917)

Básnické zbierky, skladby a ostatná poézia

• Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1868)
• Severná žiara (1870 – 1872)
• Duma na rumoch (1874)
• Pastieri (1879)
• Púť ducha (1879)
• Oblaky (1879)
• Ilona Žltovlas (1879)
• Krb a vatra (1880)
• Čierny rok (1887)
• Mlyn v Tatrách (1888)
• Na obchôdzke (1889)
• V žatvu (1890)
• Poludienok (1891)

Básne s biblickou tematikou

• Agar (1883)
• Ráchel (1891)
• Kain (1893)
• Vianoce (1898)
• Sen Šalamúnov (1901)

Epické skladby

• Hájnikova žena (1884 – 1886)
• Bútora a Čútora (1888)
• Ežo Vlkolinský (1890)
• Gábor Vlkolinský (1897 – 1899)

Kratšia epika

• Zuzanka Hraškovie (1900)
• U Kaplice (1900)
• Na Luciu (1904)

Dramatická tvorba

• Vzhledanie (1868)
• Pomsta (1869)
• Otčim (1871)
• Herodes a Herodias (1909)

Preklady

• Alexander Sergejevič Puškin: Boris Godunov, Kaukazský zajatec, Cigáni
• William Shakespeare: Hamlet, Sen noci svätojánskej
• Johann Wolfgang Goethe: Faust, Ifigénia na Tauride
• Michail Jurievič Lermontov: Démon, Pieseň o cárovi Ivanovi Vasilievičovi
• Imre Madách: Tragédia človeka
• Adam Mickiewicz: Krymské sonety